reklama

Neviditeľná žena: Ale mne predsa nič nechýba!

Možno aj vy ich stretávate každý deň. V podchodoch, na železničnej stanici, na rohoch frekventovaných ulíc... Idete okolo nich, ale z nejakého neznámeho dôvodu im nepozriete do očí. Periférne ich vnímate, ale snažíte sa ich nevidieť. Pozeráte, ale nevidíte... Títo neviditeľní ľudia však naozaj existujú a chcú existovať za každú cenu...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Bolo to presne pred týždňom. Poznáte to, cez víkend si treba "zresetovať hlavu", a tak sme sa vyfintené, navoňané, klopkajúce vybrali večer do mesta. Nebudem teraz písať o bezkrkých holohlavých machroch, ani o podnapitých puberťákoch ani o frivolných odfarbených slečinkách, ktoré sme stretli cestou a v každom podniku, a tak sme sa nakoniec nebavili podľa našich predstáv.

Dôležitejšie je, koho sme stretli pri zastávke autobusu, a to práve vo chvíli, keď sme rozoberali, kde sa dá najlepšie zatancovať a čo kde hrajú. Ako zo sna nás vytrhol trochu zachrípnutý, no zato dosť zvučný hlas: "Dievčatká!" Všetky sme razom stíchli a zastali sme. Pohľad nám padol na starú zošedivelú pani, skrčenú na hŕbe vecí pri podchode. "Koľko je hodín?" spýtala sa. Bolo niečo pred jedenástou. "A akého je dnes?", pokračovala. "Aký je dnes deň?" dodala rýchlo, akoby si myslela, že sme nerozumeli jej otázke. Zrejme sme tak vyzerali, lebo sme na ňu s údivom civeli. Mala na sebe ošúchané roztrhnuté nohavice, špinavú šuštiakovú bundu a cez plecia mala prehodenú deku. Vlasy mala rozhodne oveľa belšie než zuby, z ktorých jej ostalo už len zopár. Vymaľovaná, v novom tričku a na štekliach som sa pri pohľade na túto kôpku nešťastia cítila a trápne asi ako školáčka pred tabuľou, ktorá nevie nič. Nič o živote. "Piatok? To som si aj myslela, keď ste také vyparádené. Idete sa baviť?" Rozprávala pomaly, s dôrazom na každom slove. Vážne som mala pocit, akoby som práve spáchala niečo zlé.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"A je dnes nejaký sviatok?" pokračovala v nástojčivých otázkach.

"Sviatok? Nie. Obyčajný deň. Prečo?" spýtala sa kamarátka, ktorú to mierne pobavilo.

"Lebo som počula ohňostroj. Čo sa oslavuje?"

Na chvíľu sme sa zamysleli... "To papaláši oslavujú. Otvorili dnes jeden tunel," odvetili sme jej.

A to sa už aj také veci oslavujú?, začudovala sa.

Hej, aj také veci. Dnes sa už oslavujú aj psie narodeniny, pomyslela som si.

"A ako sa vám to stalo? Prečo ste tu?" už som to nevydržala a spýtala som sa to. Veď sme to chceli vedieť všetky, nie?

Pani sa prestala usmievať a sklonila hlavu. Po chvíli prehovorila: "Mala som veľký dom. Krásny. A potom mi ho zhabali, lebo dom bol môj, ale pozemok vraj nie... tak ma vysťahovali...normálne prišli a vysťahovali ma - že pozemok nie je môj. A čo som teda mala robiť? Nemala som žiadne papiere, nič..." rezignovane vydýchla a na chvíľu odvrátila hlavu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Skúsila som si predstaviť tú scénu: asi sedemdesiatročná babička sedí v obývačke a práve pozerá v televízii svoj obľúbený nekonečný seriál a pohládza pritom svoju mačku alebo psa. Alebo vyšíva a počúva Hráme jubilantom. Alebo práve utiera prach a polieva kvetiny. Vtom zazvoní zvonček. Pomaly sa v papučiach došuchce k dverám a v "kukátku" vidí dvoch chlapov v oblekoch. Možno si pomyslí, že sú to nejakí dotieraví poisťováci alebo takzvaní finanční poradcovia. V duchu premýšľa, ako ich rýchlo odoženie a otvorí. Oni sa možno pozdravia (možno ani to), ukážu nejaký papier s pečiatkou a ako naprogramovaní roboti jej povedia, že sa má vysťahovať. Z miesta, kde žila možno aj celý život. Kde vychovávala svoje deti a kde sú všetky tie drahocenné zbytočnosti, ktoré človeka robia šťastným. Možno sa snaží protestovať a možno ani nie. Možno sa ich len spýta, prečo má odísť. A oni jej jednoducho odvetia, že pozemok nie je jej a možno spomenú aj nejaký ten paragraf alebo vyhlášku. Starenka pochopiteľne nechápe a nevie, čo má robiť. Má jednoducho odísť. Odísť z domu. Nie na vychádzku. Nie na poštu. Nie na návštevu. Odísť navždy. Ale kam?! To nikoho nezaujíma. Rozhodne nie pánov s kamennými tvárami, ktorí si "len robia svoju prácu" a potom sa vrátia domov, ktorý pravdepodobne stojí na vysporiadanom pozemku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nemám peňazí na rozdávanie a veľmi dobre viem, že mne nikto nič zadarmo nedá. I napriek tomu som z peňaženky vytiahla bankovku a podala ju tejto starenke bez domova. To isté urobili aj kamarátky. Na naše veľké prekvapenie sa starenka vzpierala a nebolo to len také zdvorilostné divadielko.

"Ale dievčatká! Veď mne nič nechýba! Viete, ako sa hanbím? Veď ste mladé, ja by som mala dať niečo vám, nie vy mne! Ja už peniaze nepotrebujem, vy ich potrebujete!", odtláčala nám nastavené ruky s peniazmi. Napokon si ich neochotne vzala.

"A čo vám ja za to dám? Viem napríklad šiť... dievčatká, ja viem naozaj perfektne šiť. Aj pliesť. Tak vám niečo ušijem a potom si po to príďte, dobre?"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neviem si dosť dobre predstaviť, ako táto žena šije alebo pletie. Kde by si rozložila šijací stroj? A z čoho by uplietla sveter?

"My všetko máme. Vy si kúpte niečo pekné alebo aspoň nejaké dobré jedlo."

"Alebo vás naučím šiť. Najprv budete šiť bez ihly, len tak akože, kým si zvyknete. A potom vám dám látku aj ihly a vy si ušijete, čo chcete, dobre?" 

Táto predstava mi pripadala nezmyselná a nereálna. Nemalo však zmysel oponovať jej. Ľútostivo sme na ňu pozerali. Asi uhádla, na čo práve myslíme a pokračovala: 

"Pozrite, mám kde sedieť, mám kde spať, ráno si zájdem po chlieb a po vodu. Mám tu aj veci na prezlečenie. Iba keď prší, sneží alebo fúka silno vietor, je to zlé. Pamätáte si tú búrku, čo tu bola? Tie krúpy? Vtedy som bola po kolená vo vode a všetky veci som mala premočené. Sedela som na jednom mieste, ani som sa nepohla, lebo keby som sa postavila, už by som si nemala ani kde sadnúť..."

"Prečo ste sa neskryli do podchodu? Alebo prečo nejdete do nejakej nocľahárne?"

"V podchode ma raz okradol a zmlátil jeden vagabund. A nocľaháreň?" mávne rukou. "Tam môžete byť len na noc, potom musíte ísť preč. A pozrite, koľko tu mám vecí!

Hovorila rýchlo a akoby v sebaobrane. Okolo seba mala porokladané kufre a tašky, zakryté igelitom.

"Inak sa to dá vydržať... A mám sa s kým aj porozprávať," dodala už pokojnejším hlasom.

"A s kým sa rozprávate?" zaujímali sme sa.

"No predsa s ľuďmi, čo sa pri mne pristavia. Všetci chcú vedieť, prečo som tu. Ale vždy sú to len mladí ľudia. Bez vás mladých by to tu bolo strašné!" Tak predsa len nemá celá tretia generácia negatívny názor na mladých ľudí. Poznáte to: Ja v tvojom veku... Keď som bol mladý, musel som tvrdo pracovať... Tá mládež je skazená....a podobne.

"Tým starším už je všetko jedno. Prejdú okolo, ani si ma nevšimnú. Takí ako ja ich nezaujímajú. Ale ani oni nezaujímajú mňa. Ja mám rada len mladých ľudí." pokračuje. "A vy ste študentky alebo už pracujete?" z ničoho nič vyhŕkla.

Som zvyknutá na to, že ľudia mi hádajú aspoň o päť rokov menej než mám v skutočnosti, takže ma to vlastne ani neprekvapilo.

"Už pracujeme."

"To je dobre. Je dobre, keď mladí ľudia dnes majú prácu."

Práve okolo nás prefrčal ďalší autobus smerom do mesta. Priznávam, že som popri výčitkách svedomia začala mať aj mrle. Nechcelo sa mi tam už dlhšie stáť a uvedomovať si, aký vie byť život krutý. Akí vedia byť ľudia krutí. Možno aj ja som krutá. Chodím okolo tej starenky každý deň a netuším, ako jej pomôcť. Pomyslím si "preboha, môžem byť rada, že mám čo jesť, mám kde spať a mám sa kde umyť" alebo "keď vidím takýchto ľudí, uvedomím si, že ja vlastne nemám žiadne problémy". Denne stretávam desiatky takýchto ľudí. Neviditeľných ľudí, ktorým vlastne nič nechýba... vidíte ich aj vy?

Magdaléna Magdová

Magdaléna Magdová

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Spoločenský individualista, individuálny spoločník. Mám rada letné búrky a zimné slnko. Rada jem a spím. Neznášam zvuk vŕtačky a koženkové sedačky. Nemám televízor. Aspoň raz denne sa schuti zasmejem. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu